Na objektívne určenie  rýchlosti vetra sa používajú mechanické alebo elektronické anemometre, resp anemografy.
Anemometer je prístroj na meranie rýchlosti a niekedy aj smeru vetra. Používa sa hlavne v meteorológii, pri výskume klimatických podmienok a v rôznych inžinierskych a priemyselných aplikáciách, kde je dôležité monitorovať prúdenie vzduchu. Existujú rôzne typy anemometrov, ktoré sa líšia spôsobom, akým merajú rýchlosť vetra.

Ručný anemometer
Je určený na meranie aktuálnej rýchlosti vetra. Používa sa buď na termínové merania rýchlosti vetra, alebo na praktické určenie rýchlosti vetra pre špeciálne účely (napr. bezmotorové lietanie).
Využíva pohybové časti na priamu interakciu s prúdiacim vzduchom. Najčastejším typom mechanického anemometra je miskový anemometer. Má spravidla tri alebo štyri polguľovité misky, ktoré sú symetricky umiestnené na koncoch ramien. Misky sú usporiadané tak, aby vietor mohol voľne prúdiť okolo nich a uvádzať ich do pohybu. Tvar misiek je dôležitý pre zachytávanie vetra - vypuklá strana misky má menší odpor ako vydutá, čo vytvára rozdiel v silách a misky sa začnú otáčať.
misky sú upevnené na horizontálnych ramenách, ktoré sú pripevnené k vertikálnej osi. Keď vietor poháňa misky, táto os sa otáča. Rýchlosť otáčania je priamo úmerná rýchlosti vetra. Vertikálna os prenáša pohyb do meracieho mechanizmu.
Pohyb vertikálnej osi sa prenáša do mechanického alebo elektronického počítadla, ktoré registruje počet otáčok za jednotku času. Moderné prístroje často využívajú magnetické alebo optické snímače, ktoré detekujú každú otáčku osi a prevedú tento údaj na rýchlosť vetra.
V závislosti od typu anemometra môže byť rýchlosť vetra zobrazovaná buď na analógovej stupnici (s ručičkou), alebo na digitálnom displeji. Tento údaj je spravidla kalibrovaný v jednotkách rýchlosti vetra, napríklad v m/s, km/h.