Väčšinu atmosférických javov zhŕňame pod pojem meteory. Atmosférické javy, ktoré sa nedajú zaradiť pod pojem meteory, ale ktoré treba tiež pozorovať, zaraďujeme do osobitnej skupiny, a to pod názvom iné javy.

Meteory
Meteorom nazývame úkaz, ktorý sa dá pozorovať v atmosfére alebo na zemskom povrchu, s výnimkou oblakov. Môže mať charakter zrážok, suspenzií a usadenín pevných alebo kvapalných častíc, vodných alebo iných častíc. Môže ním byť aj jav optickej alebo elektrickej povahy. Meteory sa môžu vyskytovať v rôznych výškach od povrchu zeme (napr. osuheľ) až do vysokých vrstiev atmosféry (napr. polárna žiara).

Pod pojmom meteory v meteorologickom zmysle nie sú zahrnuté astronomické meteory (telesá kozmického pôvodu).

Podľa zloženia a podmienok vzniku môžeme meteory rozdeliť na 4 skupiny, a to: hydrometeory, litometeory, fotometeory a elektrometeory.

1. Hydrometeory sú meteory vytvorené sústavou vodných častíc, a to v stave kvapalnom alebo tuhom, padajúce alebo vznášajúce sa v atmosfére alebo zdvihnuté z povrchu zeme, prípadne usadené na predmetoch na zemi alebo vo voľnej atmosfére.
2. Litometeory sú meteory vytvorené sústavou častíc, ktoré sú väčšinou v tuhom skupenstve a nepochádzajú z vody. Tieto častice sú viac-menej suspendované vo vzduchu alebo sú zdvihnuté z povrchu zeme vetrom.
3. Fotometeory sú svetelné jyvy vyvolané odrazom, lomom, zozptylom alebo interferenciou (slnečného alebo mesačného) svetla.
4. Elektrometeory sú viditeľné alebo počuteľné prejavy atmosférickej elektriny.

Poveternostné značky

Práca na meteorologickej stanici spočíva v systematickom meraní meteorologických prvkov pomocou prístrojov a v sústavnom vizuálnom pozorovaní atmosférických javov, prípadne v odhadovaní niektorých prvkov. Všetky vykonávané pozorovania sa na stanici každodenne zaznamenávajú pomocou medzinárodných poveternostných značiek.