Niečo sa končí a niečo iné zasa začína. Dnes nadišiel ten čas, kedy sa lúčime, my deviataci, s touto školou. Lúčime sa so školou, ktorá nám deväť rokov bola akoby druhým domovom, ktorá nám prirástla k srdcu, ktorá nás mnohému naučila. Napríklad aj to, že život nie je o počte nadýchnutí, ale o chvíľach, ktoré berú dych. O okamihoch, z ktorých sa v mysli utkáva pavučina spomienok. Jemné vlákna výhier i pádov, úsmevov i sklamaní, spoznávania i lúčenia.
Drahí učitelia, narodili sme sa s malými krídlami, ktoré možno prirovnať ku krídlam malej usilovnej včielky. Tak ako sme rástli, postupne ste nás sprevádzali životom školy. Životom nie ľahkým, ale životom osožným.
Naučili ste nás nielen lietať, ale naučili ste nás žiť - vytvárať si vlastné názory, hodnotiť veci kladne i záporne. Pozerať na svet s vľúdnym a láskavým srdcom, ale pritom zostať nohami stále na zemi. Vďaka Vám sme pripravení vyletieť do života. Darovali ste nám trochu zo svojho života. Darovali ste nám svoj čas, svoj úsmev, vľúdne a povzbudivé slová ale i trpezlivosť. Chceme, aby ste vedeli, že si to hlboko vážime a sme Vám veľmi vďační! Uzavreli sme jednu z kapitol nášho života, aby sme mohli pokračovať ďalšou.
Skončili sme školu, dobyli jeden cieľ, odišlo nám detstvo. A život – veliteľ usmerní nám kroky. S odvahou, s úsmevom vykročíme ďalej. Ďakujeme všetkým, čo nás viedli školou, pripravili pre nás druhý krásny domov.
Lúčime sa s Vami, so všetkými spolu.
Vaši deviataci