 Spoľahlivé určovanie smeru vetra umožňuje veterná smerovka (veterník), ktorá je správne skonštruovaná a umiestnená podľa predpisu.
Veterná smerovka má dve časti. Nepohyblivú spodnú časť tvorí veterná ružica so zvislým oceľovým čapom vyčnievajúcim zvislo hore, na ktorom sa otáča dobre vyvážená pohyblivá časť smerovky pripevnená k nosnej trubici nasadenej na čap. Do hlavice vetrnej ružice sú vo dvoch na seba kolmých smeroch zaskrutkované štyri dlhšie tyče a uprostred nich štyri kratšie tyče. Jedna z dlhších tyčí je osobitne označená (napr. krížikom), podľa ktorej sa ružica orientuje severným smerom. Pohyblivá časť smerovky má obyčajne na jednej strane veterné krídla, na druhej strane zase vodorovnú ukazujúcu tyč s protizávažím. V nosnej trubici sú zaskrutkované 1až 3 skrutky, ktoré sa zasúvajú do drážky čapu a zabezpečujú otočnú časť proti prípadnému vysunutiu a odneseniu vetrom.
Smer a rýchlosť vetra veľmi ovlyvňujú miestne prízemné pomery. Aby sme tieto rušivé vplyvy v maximálnej miere vylúčili, umiestňujeme prístroje na meranie vetra na dostatočne vysoký stožiar, ktorý stojí na voľnom priestranstve. Výška stožiara podľa medzinárodných odporúčaní má byť 10 metrov. Minimálna prípustná výška veternej smerovky nad terénom je 6 metrov. |
Spoľahlivé určovanie smeru vetra umožňuje veterná smerovka (veterník), ktorá je správne skonštruovaná a umiestnená podľa predpisu.