Klasická meteorologická stanica
Oblačnosť
Oblak je viditeľnou sústavou nepatrných častíc vody alebo ľadu, prípadne oboch častí v ovzduší.
Všetky oblaky na oblohe, bez rozdielu ich druhu, tvaru a výšky, nazývame oblačnosťou. Oblačnosť patrí k základným prejavom počasia a tiež k dôležitým prvkom v činnosti meteorológa – pozorovateľa. Oblačnosť môžeme deliť na nízku, strednú a vysokú. Nízka a stredná oblačnosť je pre nás najdôležitejšia. Najnižšie oblaky môžu ovplyvniť dohľadnosť, čo je významné predovšetkým pre leteckú prevádzku. Z nízkej a strednej oblačnosti vypadávajú zrážky (dážď, sneženie a i.), ktoré ovplyvňujú naše činnosti na povrchu (z vysokej oblačnosti tiež môžu vypadávať zrážky, ale nedopadnú k zemi). Množstvo oblačnosti stanovujeme odhadom. Najspoľahlivejšie sa odhaduje z miesta, z ktorého môžeme prezrieť celú oblohu. Oblaky roztrúsené po oblohe si predstavíme zoskupené tak, aby sa neprekrývali, ale aby neboli medzi nimi medzery. Potom odhadujeme, koľko desatín plochy oblohy je pokrytých oblakmi, prípadne hmlou. Odhadnutý počet desatín zapíšeme v celých číslach, a to od 0 do 10.
Medzinárodná klasifikácia oblakov
Podľa Medzinárodnej klasifikácie oblakov rozoznávame 10 základných druhov oblakov:
1. Riasa - Cirrus (Ci) 6. Dážďová sloha - Nimbostratus (NS) 
2. Riasová kopa - Cirrocumulus (Cc) 7. Slohová kopa - Stratocumulus (Sc) 
3. Riasová sloha - Cirrostratus (Cs) 8. Sloha - Stratus (St) 
4. Vyvýšená kopa - Altocumulus (Ac) 9. Kopa - Cumulus (Cu) 
5. Vysoká sloha - Altostratus (As) 10. Búrkový mrak - Cumulonimbus (Cb) 
